Prvé dve časti objasňujú, čo si chlapi myslia a prečo robia to čo robia. Tretia časť venovaná "pravidlám hry" bola z môjho pohľadu vydatej ženy už trošku nudná. Ak ste však slobodná dáma a do manželstva sa práve chystáte, toto bude kapitola pre Vás. Je fajn vedieť niektoré veci vopred; možno samu seba ušetríte aspoň niekoľkých povzdychov typu "toto vedieť pred x rokmi, tooooľko by som si nervov ušetrila..." ;)
Záver, ktorý som si z čítania odniesla ja je asi ten - keď viem čo chcem a viem to sformulovať do slov a viet, život ide ľahšie. Tak ako ja nie som jasnovidec, ani môj manžel nie je :)
Aj keď ide o pomerne otrepanú tému, vtipný podtón knihe dodáva sviežosť a čítanie ide ozaj rýchlo a veselo. Hoci viackrát som mala dojem, že predsa nič nové pod slnkom, zažila som aj zopár "aha" momentov. Napríklad taká kapitola "Musíme sa porozprávať".
Pre muža je len málo slov takých hrozivých, ako tieto tri - najmä keď je žena tá, čo ich hovorí, a on je adresát. Tieto tri slová môžu pre muža znamenať len dve veci: buď sme urobili niečo zle, alebo sa, čo je ešte horšie, chcete doslova len porozprávať.
Myslím, že vtedy som pochopila, prečo môj manžel zásadne zaspí, keď ja začnem rozprávať :) Neodpustím si ešte jednu ukážku... koľké to spoznávate? :)
Vy: „Dnes som prišla do práce, a skôr ako som sa dostala
k stolu, uvidela som, že ku kávovaru kráča Tanya. Vieš si
predstaviť, že tá ťapa mala na sebe rovnakú blúzku ako ja?"
k stolu, uvidela som, že ku kávovaru kráča Tanya. Vieš si
predstaviť, že tá ťapa mala na sebe rovnakú blúzku ako ja?"
Vaša kamarátka: „Tomu by si mala zabrániť. Ktorú?"
Vy: „Tú modrú - vieš ktorú? S
oranžovými kvietkami. Čo
som kúpila v tom obchode v meste. Vo výpredaji."
som kúpila v tom obchode v meste. Vo výpredaji."
Vaša
kamarátka: „Myslíš tú, čo si našla vzadu na
vešiaku za
29,99 dolára? V ten istý deň, keď som objavila tie topánky
len kúsok odtiaľto?"
29,99 dolára? V ten istý deň, keď som objavila tie topánky
len kúsok odtiaľto?"
Vy: „Áno, tú! Mala som ju v práci pred niekoľkými
týždňami,
ona mi ju pochválila, a potom asi hneď bežala do obchodu,
kúpila si moju blúzku a nosí ju do práce! Pomyslela by si si
čosi také? Vieš, ako som sa cítila?"
ona mi ju pochválila, a potom asi hneď bežala do obchodu,
kúpila si moju blúzku a nosí ju do práce! Pomyslela by si si
čosi také? Vieš, ako som sa cítila?"
Vaša kamarátka: „Ach,
dočerta. Naozaj? To je hrozné. Toľká
drzosť..."
drzosť..."
Tento rozhovor by mohol istotne trvať celé hodiny,
pričom by ste
odbočovali k veciam, ktoré nemajú nič spoločné s hlavnou záležitos-
odbočovali k veciam, ktoré nemajú nič spoločné s hlavnou záležitos-
ťou: že
nejaká žena mala v rovnaký deň v tej istej kancelárii rovnakú
blúzku ako vy.
blúzku ako vy.
Muž by po desiatich sekundách rozhovoru prišiel s
riešením. Pred-
vediem vám to na ukážke B:
vediem vám to na ukážke B:
Vy: „Dnes som prišla do práce, a skôr ako som sa dostala
k stolu, uvidela som, že ku kávovaru kráča Tanya. Vieš si
predstaviť, že tá ťapa mala na sebe rovnakú blúzku ako ja?"
k stolu, uvidela som, že ku kávovaru kráča Tanya. Vieš si
predstaviť, že tá ťapa mala na sebe rovnakú blúzku ako ja?"
Váš chlap: „Naozaj? Tak ju už nenos."
Knihu odporúčam ako slobodným babám, ktoré majú za sebou pätnásty vzťah ale "ten pravý" zatiaľ nikde, tak aj vydatým dámam, ktoré si myslia, že ten ich chlap je najväčší zadubenec pod slnkom... Sme rozdielni, ako navonok, tak aj vnútri... žiadne pohlavie však nie je lepšie alebo horšie, silnejšie či slabšie... každý je jedinečný, rozdiely nemusíme skrývať či popierať, ale naopak tešiť sa z nich a učiť sa tolerancii ;)
Krásne dni prajem!
Very good.
OdpovedaťOdstrániť